Po takmer 40 rokoch vývinu punk výrazne zmenil svoju podobu a charakter. Kým v minulosti bol skôr záležitosťouundergroundu, dnes punk v niekoľkoročných cykloch ovplyvňuje dominantnú kultúru, hlavne módu. Z toho dôvodu je punková scéna rozdelená na niekoľko častí. Okrem štyroch vývojových vĺn existuje aj komerčná verzia punku, ktorá vznikla v polovici 90. rokov, takzvaný neo punk. Tento štýl kvôli nízkemu veku poslucháčov je niekedy označovaný ako kinderpunk. Prívrženci neo punku často kombinujú prvky punkovej a skaterskej módy. Neo-punkeri sú zväčša školopovinní, klasický punkodmietajú. Najnovším punkovým prúdom je emo (emocionálny melodický punk). Jeho prívrženci obľubujú čiernu farbu, mejkap, pričom štýlovo nadväzujú na gothic punk. V dnešnej punkovej subkultúre je citeľný aj vplyv iných subkultúr. Okrem klasických štýlov ako sú Ska, reggae a skinheads, dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu aj štýlmi gothic, skate a hip–hop.
Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiufrekvenciu ako u mužov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na demonštráciách. Menšia časť punku, anarchopunk, je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fondu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít – hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde.